Na poskytovateľa zdravotnej starostlivosti sa môže so žiadosťou o nápravu obrátiť už aj blízka osoba pacienta

Pacient pri potrebe vyhľadať lekára prirodzene očakáva, že mu bude zdravotná starostlivosť poskytnutá správne (lege artis). Ak sa pacient domnieva, že pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti došlo k postupu non lege artis (nesúlad so zákonom), má právo obrátiť na poskytovateľa zdravotnej starostlivosti s písomnou žiadosťou o nápravu (§ 17 ods. 1 zákona o zdravotnej starostlivosti). V takomto prípade musí poskytovateľ zdravotnej starostlivosti najneskôr do 30 dní od podania žiadosti pacientom písomne informovať pacienta o spôsobe vybavenia jeho žiadosti (§ 17 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti). 

Ak poskytovateľ zdravotnej starostlivosti žiadosti nevyhovie alebo neinformuje pacienta do 30 dní, pacient má právo obrátiť sa na príslušný orgán vykonávajúci dozor. Ide o Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS), ktorý na základe pacientovho podnetu ÚDZS vykoná dohľad u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a prešetrí, či lekár poskytovateľa postupoval v súlade s podmienkami uloženými zákonom.

Okrem samotného pacienta môže podnet na ÚDZS podať aj zákonný zástupca pacienta alebo aj blízka osoba pacienta (§ 43a ods. 1 ods. 2 zákona o zdravotných poisťovniach a ÚDZS). Pod blízkou osobou pacienta je potrebné rozumieť okruh osôb, ktoré sú blízkou osobou v zmysle Občianskeho zákonníka (§ 116), a to najmä príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel.

Vzhľadom na to, že podávateľom podnetu na ÚDZS môže byť aj blízka osoba pacienta, v rámci legislatívy došlo k zjednoteniu právnej úpravy a umožnilo sa už aj blízkej osobe pacienta obrátiť sa ešte pred samotným podaním podnetu na ÚDZS priamo na poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ak sa bude domnievať, že pacientovi sa neposkytla zdravotná starostlivosť správne (§ 17 ods. 2 zákona o zdravotnej starostlivosti).

Základnou podmienkou pre to, aby sa blízka osoba mohla obrátiť so žiadosťou o nápravu priamo na poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, je preukázateľný súhlas pacienta. Zákon o zdravotnej starostlivosti neurčuje, ako má súhlas pacienta vyzerať, ale jeho základným atribútom je jeho preukázateľnosť. Z tohto hľadiska sa javí asi najlogickejším súhlas v písomnej forme. Samozrejme nie je vylúčená ani iná forma súhlasu, ak bude spĺňať atribút preukázateľnosti (napr. videonahrávka). Zákon o zdravotnej starostlivosti pamätá aj na situáciu, kedy pacient nebude v stave, ktorý mu umožní udeliť súhlas blízkej osobe na podanie žiadosti o nápravu poskytovateľovi. V takomto prípade sa nevyžaduje, aby blízka osoba preukázala existenciu súhlasu udeleného pacientom.