Novela zákona o liekoch

Augustom v zdravotníctve vládne novela zákona o liekoch (z. č. 362/2011 Z.z.), ktorá priniesla viacero zmien týkajúcich sa aj predpisovania liekov. Veľmi významnou zmenou, ktorá bola v rámci novely zákona o liekoch presadená, je povinnosť ambulantných lekárov po vyšetrení predpisovať pacientovi lieky, ktoré pacientovi indikovali na liečbu.

S účinnosťou od 1. augusta sa legislatívne zmeny vďaka novele zákona o liekoch premietli do viacerých oblastí, ako napr. do:

  1. zavedenia očkovania v lekárňach,
  2. zmien v predpisovaní pri prepustení pacienta z ústavnej zdravotnej starostlivosti,
  3. zmien v delegovanom predpisovaní a pod.

Zákon o liekoch pamätá na nasledovné druhy predpisov:

  1. bežný predpis – všeobecné pravidlá, ktoré lekár musí uplatniť pri predpisovaní. Pri liekoch to platí hlavne s dôrazom na postup pri generickej preskripcii, možnosti odporúčať liek, či zakázať vydanie náhradného lieku a postupu pri predpise liekov s obsahom OPL. Predpis zdravotníckych pomôcok a potravín nemá tak konkrétne a špecificky nastavené podmienky akom je tomu pri liekoch.
  2. nemocničný (pri prepustení pacienta z ústavnej zdravotnej starostlivosti) – v § 119 ods. 3,
  3. delegovaný – § 119 ods. 12 až 14 – umožňuje aby lieky/ZP/DP mohol na základe odporúčania od špecialistu predpisovať aj lekár, ktorý nemá pre predpis takémuto pacientovi potrebnú odbornú spôsobilosť (všeobecný lekár alebo pediater),
  4. opakovaný (REPETATUR) – § 119 ods. 24 – pravidlá vystavovania opakovaného receptu na liek/ZP/DP, ktorý môže využiť každý preskriptor,
  5. pandemický – § 119 ods. 29 – špeciálny režim predpisovania počas trvania krízovej situácie vyvolanej ochorením COVID-19. „Beztrestné“ porušenie indikačných a preskripčných obmedzení s možnosťou predpísania liečby až na 90 dní

Do zákona o liekoch bola novelou účinnou od 1. augusta zavedená aj veľmi dôležitá povinnosť ambulantného lekára predpísať liek/ZP/DP, ktorých potrebu indikoval po vykonaní lekárskeho vyšetrenia. Táto povinnosť sa týka ako všeobecných lekárov/pediatrov, tak aj špecialistov).

Trošku si odcitujeme zo zákona – § 119 ods. 10 hovorí (cit.): „Predpisujúci lekár pri poskytovaní ambulantnej zdravotnej starostlivosti je povinný v súlade s preskripčnými obmedzeniami a indikačnými obmedzeniami a za podmienok podľa tohto zákona a osobitného predpisu vždy predpísať humánny liek spôsobom uvedeným v odseku 5, zdravotnícku pomôcku alebo dietetickú potravinu, ktorých potrebu pacientovi indikoval po vykonaní lekárskeho vyšetrenia súvisiaceho s indikovanou liečbou.“

Vyššie citované ustanovenie zákona o liekoch značí, že aj špecialista musí predpísať pacientovi liek/ZP/DP (ak jeho potrebu indikoval), a to bez ohľadu na to, že tento liek nie je preskripčne/indikačne obmedzený na jeho špecializáciu. Pacientov tak nemôže špecialista posúvať na všeobecného lekára/pediatra na predpis preskripčne neviazaných liekov.

Ako to už býva zvykom, aj s porušením tejto povinnosti je spojená sankcia. Sankciou je pokuta, ktorú ukladá ŠÚKL, a to vo výške od 300 eur do 35 000 eur (§ 138 ods. 36).