Použitie obmedzovacích prostriedkov v rámci poskytovania ústavnej zdravotnej starostlivosti

Použitie obmedzovacích prostriedkov v rámci poskytovania ústavnej zdravotnej starostlivosti zaviedol zákon o zdravotnej starostlivosti (zákon č. 576/2004 Z.z.), ktorý stanovil základné podmienky ich použitia a nastavil určité mantinely pre zachovanie humanizmu pri ich aplikácii. Avšak, právna úprava v zákone stanovila len základne pravidlá, bližšia špecifikácia použitia obmedzovacích prostriedkov je upravená vo vyhláške č. 358/2023 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o používaní obmedzovacích prostriedkov a vedení registra obmedzovacích prostriedkov.

Novela zákona o zdravotnej starostlivosti (zákon č. 576/2004 Z.z.), ktorá nadobudla účinnosť 1. marca 2023 zaradila do textu zákona obmedzovacie prostriedky ako jedno z bezpečnostných opatrení, ktoré môže zdravotnícky pracovník použiť v prípade, ak je konanie zo strany pacienta nebezpečné alebo ohrozujúce vo vzťahu k pacientovi samému alebo vo vzťahu k ostatným pacientom, resp. zdravotníckym pracovníkom.

Zákon o zdravotnej starostlivosti rozlišuje 4 druhy obmedzovacích prostriedkov, a to:

  • fyzické obmedzenie,
  • mechanické obmedzenie (§ 9b ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti),
  • farmakologické obmedzenie (§ 9b ods. 4 zákona o zdravotnej starostlivosti),
  • izolácia (§ 9b ods. 5 zákona o zdravotnej starostlivosti)

Bližšie špecifiká aplikácie predmetných obmedzovacích prostriedkov upravuje vyhláška č. 358/2023 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o používaní obmedzovacích prostriedkov a vedení registra obmedzovacích prostriedkov (ďalej ako „vyhláška“).

Vyhláška v prvom rade bližšie definuje pojmy používané v zákone o zdravotnej starostlivosti, a to:

  • deeskalačná technika je špecifická terapeutická technika, ktorá pacientovi pomáha získať kontrolu nad svojím správaním a zabraňuje agresívnemu správaniu voči sebe alebo svojmu okoliu;
  • druhom obmedzovacieho prostriedku sú fyzické obmedzenie, mechanické obmedzenie, farmakologické obmedzenie a izolácia;
  • miestnosťou na bezpečný pobyt je seklúzna miestnosť; seklúzna miestnosť je určená pre pacienta s duševnou poruchou so závažnými poruchami správania, ktorý ohrozuje seba alebo svoje okolie, je uzamknuteľná personálom a materiálno-technicky bezpečná pre pacienta;
  • bezpečnostnou jednotkou špeciálne vyčlenený priestor ústavného zdravotníckeho zariadenia s možnosťou bezpečného zvládnutia porúch správania pacienta, následného kontinuálneho monitorovania pacienta a jeho ďalšej liečby zahŕňajúci seklúznu miestnosť.

Okrem vymedzenia špecifických pojmov používaných v zákone stanovuje vyhláška aj bližšie podmienky aplikácie obmedzovacích prostriedkov v ústavnom zariadení zdravotnej starostlivosti.

Ak vás táto téma zaujala, bližšie informácie sa dozviete na tomto linku.